Cez týždeň normálny manažér holdingu, ktorý denne rieši kvantum bežnej firemnej agendy a cez víkend automobilový pretekár. Dnes jeden z najrýchlejších Slovákov. Navyše ako jeden z prvých mal možnosť otestovať najrýchlejšie auto sveta – Buggatti Veyron.

Janko, ako si s motoristickým športom začínal ?

„Začať s motokárami po dvadsiatke je skutočne neobvyklé, no skúsil som to a bol som v tom zrazu až po uši.“

Čiže prvé kroky boli v motokárach. Čo pre Teba znamenali?

„Motokáry ma veľmi zaujali a totálne som im prepadol (boli z toho tri tituly Majster SR – pozn. redakcie). Dodnes to považujem za najkvalitnejšiu prípravu na vstup do automobilových pretekov.“

Už od začiatku si bol veľmi rýchly. Určite je tu aj poriadna dávka talentu.

„Častejšie sa zaoberám tým, čo ukážu stopky ako mojim talentom. Ak sa mi niečo zapáči, tak to beriem vážne a zodpovedne. Nakoľko som chcel niečo dokázať tak do tréningov aj pretekov som išiel s plným psychickým a fyzickým nasadením a darilo sa mi.“

Čo nasledovalo a prečo už dnes motokáry nie sú tým „pravým orechovým“ ?

„Zrazu, aj keď dosť neskoro som dosiahol pocit, že v motokárach sa už nemám kam posunúť. Nenapĺňalo ma to tak ako pred tým a vedel som že tam nadsluhujem  :) . To bol dôvod môjho presedlania do áut a na okruhy.“

A prišla nová výzva?

„Áno, veľká, ale taká nepoznaná. Veľa známych a kamarátov mi vravelo, poď s nami jazdiť okruhy, alebo kopce, je to super. Napriek tomu, že som mal z nepoznaného rešpekt nedalo mi a vyskúšal som. Rok 2007 bol pre mňa zlomový. Dnes už viem že v tom budem pokračovať.“

Prvé preteky na okruhu si skúsil v apríli minulého roku. Nakoniec z toho bol takmer slovenský titul.

„Takmer...“


Pokračovanie nabudúce...

Miroslav Majláth